12 10 09 + 106 - 102 Slovo a muž
Slovo zohráva v duchovnom živote človeka veľmi dôležitú úlohu. Slovo predchádza čin, u muža vytvára predpoklady pre realizáciu skutku. Hebrejský termín pre slovo je „dabar“. Toto isté slovo sa používa ja pre označenie činu. Takže keď Boh hovorí, tak koná. My sme boli stvorení na obraz Boha. Sme ním samým pozývaní k tomu, aby slovo anticipovalo naše skutky. Tento rozmer našej viery je zvlášť dôležitý v dobe, kedy zažívame devalváciu slova . Slovo už nemá takú hodnotu, akú malo v minulosti. Už nie je pre chlapa hrdinstvom, stáť si za svojím slovom.
Adam – muž, ktorý mlčí
Boh stvoril svet skrze svoje slovo. Jeho slovo má moc tvoriť. Ako hovorí L. Crabb v knihe Adamovo Mlčení, Boh prehovoril do tmy a vniesol do nej poriadok, krásu a vzťah. Židia majú pre stvoriteľa zvláštne označenie: “Ten, ktorý prehovoril a jeho slovom vznikol svet.“ Tento Boh používa reč na to, aby ustanovil vzťah. Po tom ako Boh stvoril svet, dáva Adamovi úlohu, ktorú biblická správa popisuje nasledovne: "Keď Pán, Boh utvoril z hliny všetku poľnú zver a všetko nebeské vtáctvo, priviedol ho k Adamovi, aby videl, ako by ho nazval, lebo ako ho nazve, také bude jeho meno. A nazval Adam menom všetok dobytok, všetko nebeské vtáctvo a všetku poľnú zver." Adam má pomenovať stvorené rastliny a zvieratá. Takto Adam spolupracuje na stvorení sveta. A deje sa tak skrze slovo. Adam je človek, ktorého Boh povolal, aby prehovoril do prázdna a chaosu a skrze slovo vniesol do sveta poriadok. Boh dáva mužovi moc skrze slovo spolupôsobiť na jeho diele.
Žiaľ neprejde veľa času a Adam koná v úplnom rozpore s týmto Božím plánom:
„No had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré urobil Pán, Boh, a vravel žene: „Naozaj povedal Boh: „Nesmiete jesť z nijakého rajského stromu!?“ Žena odpovedala hadovi: „Z ovocia rajských stromov môžeme jesť, ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja nám Boh povedal: „Nejedzte z neho, ani sa ho nedotýkajte, aby ste nezomreli!“ - Tu povedal had žene: „Nie, nezomriete, ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo.“ - A žena videla, že strom je na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý, nuž vzala z jeho ovocia a jedla, dala aj svojmu mužovi, čo bol s ňou, a on tiež jedol. I otvorili sa obom oči a spoznali, že sú nahí. Zošili figové listy a urobili si zásterky.“
V opise prvého hriechu je Adam na prvý pohľad vedľajšou postavou. Had vedie dialóg so ženou, tá sa dá hadom zviesť a dáva jablko Adamovi. Na prvý pohľad to vyzerá, že Adam bol vlastne oklamaný, že má len akúsi sekundárnu zodpovednosť za to čo sa stalo. Mnohí exegéti dokonca pochybujú o tom, že Adam je pri tomto dialógu prítomný. Sú aj takí, ktorí zastávajú názor, že Adam hreší preto, aby žena nezostala v hriechu sama. Pravdou však je – a táto skúsenosť sa v správaní mužov opakuje celé tisícročia - že Adam bol prítomný a jeho miera zodpovednosti je prinajmenšom taká veľká, ako ženina, ak nie väčšia. Previnil sa najviac tým, čo neurobil. Adam hreší svojím mlčaním. Toto je chvíľa, kedy má prehovoriť, zasiahnuť rozhodným slovom do situácie, on sa namiesto toho stiahne do seba. Adam zostáva stáť ovládaný zmätkom a chaosom. Paradoxne je žena tá, ktorá hovorí, snaží sa argumentovať, Adam mlčí. Žena sa nechá oklamať a Adam ako paralyzovaný sa nedokáže zmôcť na slovo. Adam necháva ženu hovoriť, spoľahne sa na ňu. Akoby podľa tohto modelu, muži odvtedy veľmi často delegujú rozhovor s Bohom na ženy. Slovo, ktoré -ako Adam pred chvíľou sám zažil - má obrovskú moc, zostáva teraz nevypovedané. Tak vidíme opäť veľkú moc slova, kedy ako nevyrieknuté mení chod dejín.
V druhej kapitole knihy Genesis sa Adam stavia do centra diania. Svojím Slovom sa stáva podobným Bohu a podieľa sa na Božom stvorení. Teraz sa uzatvára, odchádza z bojiska a tak vlastne prehráva bez boja. Adam mlčí, neosloví hada, ani svoju ženu. Tým, že mlčí demonštruje svoju neochotu vstúpiť do vzťahu. Tu niekde sa začína príbeh osamoteného muža. Adamov hriech je procesom. Prvý raz sa prehreší keď mlčí, druhý raz, keď je zo stromu.
