Vyznačte hraciu plochu veľkú 30×15 metrov a rozdelte ju na polovicu. Pred zahájením hry sa v ľavom štvorci rozostaví družstvo A, pravom štvorci družstvo B. Potom obe strany vysielajú na územie súperov jedného útočníka, ktorý sa tam má dotknúť jedného alebo viacerých protivníkov a vrátiť sa na svoje územie. Útočník sa v čase svojho pobytu medzi súpermi nesmie nadýchnuť – inakšie je zajatý. Pred vstupom na cudziu polovicu sa teda u hraničnej čiary naposledy zhlboka nadýchne a potom už len pomaly vydychuje s tým, že musí zreteľne vyslovovať hu-tu-tu-tu-tu-tu… Obrancovia sa útočníkovi vyhýbajú, ale vo vhodnom okamihu po ňom skočia a snažia sa ho všetkými prostriedkami zadržať na svojom území, pokiaľ mu dôjde dych. Keď sa útočník nadýchne, je zajatý a odchádza z hry. Ak sa mu však podarí pred novým nádychom návrat na vlastné územie (stačí, keď sa dotkne hraničnej čiary aj jedným prstom), všetci súperi, ktorých sa dotkol, sú zajatí a odchádzajú z hry.

Obe družstvá sa pravidelne striedajú a útočník B môže prekročiť hranicu hneď, ako sa útočník A vráti na svoje územie alebo je zajatý. Družstvo, ktoré zajme všetkých súperov, zvíťazí.

Na začiatku sa môžu hráči očíslovať a vyrážajú potom k súperom podľa čísel (výhodou očísľovania je prehľadné striedanie všetkých hráčov, nevýhodou znížená možnosť taktiky útokov).

Obmena: Zajatí hráči neodchádzajú z hry, ale začlenia sa k družstvu, ktoré ich zajalo, a hrajú za nich (v tomto prípade je však často hra nekonečná a niektorí pomalí hráči neustále menia miesto svojho pobytu zo strany na stranu).