==== Za totemami susedných kmeňov ==== Legenda hry: Dva susedné kmene, ktorých loviská spolu susedia, majú svoje kmeňové povesti vytesané do totemov po celom kraji. Oba sú veľmi zvedavé na históriu susedného kmeňa, a tak jeho vyzvedači podnikajú na susedné loviská tajné výpravy a pátrajú po totemoch s povesťami. Hrá sa v prírode takto: Vedúci si už doma pripraví dva hárky a texty dvoch správ, z ktorých každá má približne 6O až 100 slov (Čím je hráčov viac, tým dlhšia môže byť správa, na jedného hráča sa ráta s 3 až 4 slovami.). Text správy môže byť približne rovnaký, len slovosled by mal byť mierne zmenený. Avšak počet slov v oboch správach musí byť celkom slobodný, aby nemala žiadna strana výhodu. Ukážka správy: „Po pastvinách sa preháňali nespočetné stáda koní a bizónov. Zem oplývala všetkým, čo ľud náš k životu potreboval. V mieri a pokoji stavali sme tu svoje vigvamy a smiech našich šťastných detí ozýval sa po okolí od rána do večera. Potom prišla strašná zima a trvala po dobu piatich splnov. Viac než polovica kmeňa počas nej zahynula mrazom a hladom.“ Správy napíše vedúci na hárky veľkosti A4, ktoré vodorovným a zvislým riadkovaním rozdelí na toľko okienok, koľko má správa slov. Okienka očísluje, počnúc jednotkou. A do týchto okienok vpíše podľa čísel jednotlivé slová správ, teda jedno okienko=jedno slovo. Riadkovanie a vpisovanie slov do okienok skopíruje na papier rovnakej veľkosti, ako je hárok. Originál (hárok) potom rozstrihá na jednotlivé štvorčeky, teda na jednotlivé slová s číslami a kópiu si nechá nerozstrihnutú na neskôr na kontrolu, keď mu hráči prinesú svoje výsledky. Účastníkov hry potom rozdelí do dvoch kmeňov, približne rovnako silných a obom ohraničí ich „lovisko“, dosť rozľahlého hracieho územia s vyznačenou hranicou medzi nimi. (Hranicou je ako zvyčajne napríklad potok, cesta alebo len vlajočky zabodnuté do zeme, z kameňov vyznačená hraničná čiara. Príslušníci jedného kmeňa majú na hlavách šatky alebo čiapky, druhí sú bez označenia – prostovlasí.) Na obidvoch územiach sú potom rozhádzané – textom nahor – ústrižky jednotlivých správ. Zvolený náčelník každého kmeňa rozdelí svoje mužstvo na obrancov a na vyzvedačov. Vyzvedači prenikajú na cudzie územie a snažia sa tam prečítať z rozhádzaných ústrižkov čo najviac slov a ich poradových čísel. Ústrižky nesmú odnášať so sebou, ani ich na cudzom území opisovať, musia si ich zapamätať! Čím ohybnejší a bystrejší je vyzvedač, tým viac slov a ich čísel si pri vpáde na cudzie územie zapamätá a po návrate spamäti nadiktuje svojmu náčelníkovi. Náčelník zapisuje slová na papier podľa čísel, ktoré už má vopred zapísané, počnúc jednotkou a končiac posledným slovom. Tak je postupne správa poskladaná a dopĺňaná. Vtipný náčelník si podaktoré chýbajúce slová môže domyslieť aj sám a nečaká, kým ich niektorý z vyzvedačov na cudzom území objaví, prečíta a zahlási. Domyslené slová si však do zostavenej správy napíše len veľmi slabo, aby mal stále na pamäti, že nemusia byť správne a aby ich ľahko mohol vymazať a nahradiť správnymi, ak ich niektorý z vyzvedačov neskôr prinesie. Každý hráč – či už obranca alebo vyzvedač – môže na svojom vlastnom území vyraďovať cudzích vyzvedačov z hry dotykom ruky (plesknutím) alebo aj papierovými loptičkami, ak je ich používanie dohodnuté pred začiatkom hry. (Používanie loptičiek samozrejme sťaží úlohu vyzvedačov, ale zasa uľahčí to obrane, ktorá sa počas dlhej hry neustálym behaním za vyzvedačmi neunaví natoľko.). Vyradený hráč ide so zdvihnutými rukami hneď do zajatia a tam zostane až kým prídu ďalší traja zajatci. Keď prichádza štvrtý, prvý znova odchádza do hry. (Táto „zajatecká prax“ je pri všetkých našich hrách vždy rovnaká – a osvedčená.) Keď zostaví niektorý kmeň celú správu, predloží ju náčelník kmeňa vedúcemu. Ten ju slovo po slove skontroluje podľa nerozstrihnutej kópie – a keď je správa bez chyby, vyhlási kmeň ako víťazný a ukončí hru. Ak nie je správa zostavená správne (čo sa stane veľmi ľahko, pretože vyzvedači niekedy v rozrušení spletú poradové čísla slov a vtedy má správa nesprávny slovosled, alebo si náčelník niektoré chýbajúce slová domyslel zle, aj keď sa tým zmysel správy nezmenil), oznámi vedúci náčelníkovi, ktoré slová sú nesprávne a kmeň sa musí pustiť do ďalších vpádov na cudzie územie, aby tam našiel správne slová. Ak trvá hra príliš dlho, znamená to, že ani jeden kmeň nie je schopný predložiť úplnú a správnu správu a hráči už začínajú byť unavení, vedúci môže hru ukončiť bez ohľadu na to, že správy nie sú úplné. Požiada oboch náčelníkov o ich záznamy a spočíta každému kmeňu všetky správne slová. Víťazí družstvo s väčším počtom správne zapísaných slov.